Preskočiť na hlavný obsah

Priemysel 4.0 či zdravý sedliacky rozum?






Predstavte si svet budúcnosti. Potrebujete nový vysávač. V tablete alebo v mobilnom telefóne si cez aplikáciu navolíte typ, farbu, výkon nového. Odošlete objednávku a večer Vám kuriér (robot) prinesie nový vysávač. Že fantázia, nerálne? Možno ani tak nie. Technológie tu už máme.



Vždy ma fascinovalo remeselné spracovanie a domyselný mechanizmus historických predmetov. Zakaždým sa museli tvorcovia týchto predmetov popasovať s logikou a funkčnosťou. Dnes máme malinkaté obvody, čípy ktoré logiku majú v sebe. Môj pocit je že sme s evolúciou stratili aj schopnosť rozmýšlať.

Vieme ešte rozmýšlať?


Máme menej prekážok, nepotrebujeme hľadať spôsob ako to bude fungovať. Veľa o tom hovorí súčastná konštrukcia, výskum a vývoj. Doba vývoja sa skrátila, konzum tlačí vždy nový obal. Konštruktérov viac zaujíma plánovaná spotreba, náklady na výrobu ako funkčnosť.  Vývoj sa potom „dokončuje, ladí“ počas sériovej výroby. 

Pokrok

To čo v minulosti trvalo deň, dnes máme za hodinu a zajtra bude hotové za pár minút. Skrátka, žijeme v úžastnej dobe, v čase o ktorej snívali velikáni v minulosti. Práve prednedávnom som čítal, čo všetko Nikola Tesla predpovedal a teraz to tu máme ako samozrejmosť. Hovoríme tomu pokrok. Pokrok je napredovanie. Ľudia si od nepamäti namáhajú mozgové závity aby našli lepšie, jednoduhšie a hlavne menej namáhavé riešenie.

(R)evolúcia

V súčastnosti sa často spomína na tému pokroku Priemysel 4.0. V súvislosti s tým sa sa skloňuje aj pojem 4. priemyselná revolúcia. Prečo 4-tá? 

Predpokladám že všetci poznáme vynález parného stroja a jeho vplyv na pokrok. Odštartoval 1. priemyselnú revolúciu. Od tých čias už nič nebolo ako predtým. Doba sa zrýchlila, vzdialenosti skrátili. Prišli ďaľšie vynálezy ako parná lokomotíva, spaľovací motor, elekrina, lietadlo,...

Druhú priemyselnú revolúciu ohraničuje hromadná výroba a zavedenie pásovej výroby. Ford model T sa stal vďaka tomu dostupný širokej populácii a robotníkom sa zvýšila pracovná mzda. 

V šesťdesiatych rokoch okrem LSD, elektrickej gitary a novej módy začala éra automatizácie. Využitie prvých robotov a automatizovaných pracovísk. To bola tretia priemyselná revolúcia.

4-tá priemeselná revoulúcia je to čo máme teraz. Inteligentná fabrika, kde sa stroje rozhodujú na základe situácie sami a výrobok si koncový zákazník individualizuje                a v podstate navrhuje sám. Znie to možno ako sci-fi, ale všetky potrebné technológie          sú už dlhšie dostupné. 3D tlačiarne už dokážu vytlačiť dom, či dokonca ľuské orgány.

Zvýšenie produktivity


Avšak kladiem si otázku či sú všetky výrobné firmy na takýto krok a skok pripravené. A nielen na Slovensku. Je známy fakt že rast produktivity stagnuje. Keďže v prírode stagnácia neexistuje, hovorme o úpadku produktivity. V čom je problém? Chybu hľadajme v riadení, nie v technológiach, v strojoch. 

Tajomstvo Toyoty je v manažerskom myslení a v rutine. Na Slovensku vo všeobecnosti chýbajú lídri s víziami. Ďalšia vec je že výroba sa veľakrát riadi od stola, z poza monitora počítača. Chýba kreativita a porozumenie výrobným procesom.

Ľudia 


Firma, to sú v prvom rade ľudia a tí pri spoliehaní sa na drahé systémy závislé od ľúdského faktoru nemajú svoju výrobu spravidla pod kontrolou. Vytvorili si steny medzi realitou vo výrobe a rozhodnutiami. Pretože správne rozhodnutia môžeme robiť iba na základe správnych poznatkov. 


Správne poznatky máme na základe správnych dát z procesu. A dôležité je že týmto dátam musíme rozumieť. Napriek tomu sa stretávam s názormi že už na všetko máme počítače, a že vedome zbierať údaje je zbytočné. Je veľa firiem kde „majú všetko v systéme“ automaticky. Operátori „iba“ musia prihlasovať a odhlasovať zákazku. Mám to overené že takéto dáta nie sú presné a obsahujú „šumy“.

Pokrok nezastavíš. Je dôležité rozumieť tomu čo robíme a neprestávať rozmýšlať. SMART INDUSTRY alebo Výroba 4.0 je skvelá vec. Musíme byť však na to pripravený. Tak ako nemôžeme chcieť od 5 ročného dieťaťa riadiť povedzme auto alebo počítať veľkú násobilku je hlúpe chcieť od firiem ktoré nevedia čo je LEAN a hlavne nemajú kultúru štíhleho podniku zavádzať 4.priemyselnú (r)evolúciu.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Takt time

Montáž Messerschmitt bf 109 Ako synchronizovať jednotlivé pracovné operácie či súvisiace procesy?  Keď sa učíme hrať na hudobný nástroj, náš učiteľ zapne metronóm. Je to malá skrinka, ktorá nám presne udáva tempo, ako máme hrať. Tempo je dané autorom skladby. Keď tempo nedodržíme, zahráme namiesto romantickej skladby pochod. A to by sa naše publikum asi náramne pobavilo... Náš zákazník je naše platené publikum. Je zároveň aj autorom skladby a dobre vie, kedy má skladba skončiť. Koniec skladby znamená, koľko výrobkov vyprodukujeme. Takt zeit V 30-ich rokoch 20. storočia si nemecký letecký priemysel požičal myšlienku taktu na zladenie finálnej montáže so zásobovaním jednotlivými lietadlovými trupmi. Bol to jednoduchý nápad, tak ako v hudbe dirigent udáva rytmus orchestru, aj zákazník udáva tempo výroby presným taktom. Tik, tik, tik... Japonci Japonské Mitsubishi počas druhej svetovej vojny vyrábalo lietadlá (legendárne Zero), a keďže technicky spolupracovalo s Nemcami a

Plytvanie

P amätáte si koniec filmu „Marečku, podejte mi pero!“? Sen hlavného hrdinu Kroupu na konci mi evokuje ideálny závod. Závod, kde ide všetko ako po masle, všetko je automatizované a v pravidelnom intervale opúšťajú linku dobré kusy. Aká je realita?  Nechcem generalizovať, ale v priemernom závode karpatského typu sa vo výrobe stretávame s prekážkami ktoré nás od ideálu významne odkláňajú.  Predstavme si cestu na ktorej na každom kroku číhajú nástrahy. Diery vo vozovke, spadnuté brvná, obchádzky a podobne. My chceme ísť maximálnou povolenou rýchlosťou, ale našu rýchlosť musíme prispôsobiť stavu vozovky. V jazyku výroby týmto prekážkam hovoríme plytvanie.  Plytvanie je všetko, čo nám nepridáva hodnotu, ale zvyšuje nám výrobné alebo prevádzkové náklady, ako sme uviedli v úvodnom článku.  Vo výrobe rozlišujeme  7 typov plytvania. Vysoké zásoby sú najväčším problémom výroby. V zásobách máme uložené peniaze, ktoré nepracujú. Samozrejme bezpečnostná zásoba pre „strýčka Príhodu“

Čo je štíhla výroba alebo lean production?

Čo je to štíhla výroba? V čom mi pomôže keď poviem zoštíhlil som svoj proces?Ako súvisí Lean našou firmou či s mojim zákazníkom? Štíhla výroba ( Lean Production) je výroba očistená od plytvania vo výrobe. Plytvanie je všetko, čo zvyšuje náklady výrobku alebo služby bez toho, aby zvyšovalo ich hodnotu. Zjednodušene povedané plytvanie, alebo ináč straty, sú prekážky v ceste efektívnemu pretváraniu vstupných zdrojov a materiálu na výstupy - konečné výrobky. Hodnotu nám pridávajú činnosti, za ktoré je náš zákazník ochotný zaplatiť, sú vykonávané na prvý krát a správne a fyzicky menia produkt. Hodnotu nám pridáva napríklad vŕtanie funkčných otvorov, ale taká kontrola presnosti už hodnotu nepridáva. Rovnako hodnotu nepridáva transport výrobku do skladu. Samozrejme výrobky treba prepravovať. Každý transport by mal byť nanajvýš účelný. To, že máme zákazku, výrábame alebo pracujeme pre zákazníka určujú tri faktory: cena kvalita dodacia lehota. Tieto faktory ovplyvňujú a tv