„Michal snaž sa byť osožný a vždy pridávaj hodnotu.“ Toto mi povedal priateľ keď som začal podnikať. Každý z nás má svoje vlastné osobné hodnoty. Keď ich poznáme, dokážeme sa v živote lepšie rozhodovať. Spomenul som si na kamaráta zo školy, ktorý hneď po štátniciach odišiel na druhý koniec sveta. Našiel si výbornú prácu. Rýchlo stúpal po kariérnych schodíkoch a dnes je výkonný riaditeľ tejto spoločnosti. Ako písal minulý mesiac žije vo veľkom dome pri oceáne celkom sám. Bolo to jeho rozhodnutie v súlade jeho osobnými hodnotami. Mal na prvom mieste kariéru. Niekto, kto má na prvom mieste rodinu, však takúto vec neurobí. Nebude súhlasiť odísť na druhý koniec sveta „iba“ kvôli praci.
Hodnotu majú pre nás veci, ktoré si ceníme, alebo buď nemáme a chceme mať. Hodnota je osobná vec a je relatívna. Richard Barrett, tvorca modelu 7 úrovní vedomia hovorí, že hodnoty sú krátkym vyjadrením toho, čo je pre nás dôležité individuálne alebo kolektívne (v organizácii, v komunite alebo pre celý národ) v určitom čase. Napríklad pre niekoho majú hodnotu známky, a pre niekoho veterány, staré auta. A navyše sa to časom môže meniť. To čo je pre jedného a toho istého človeka dôležité, môže byť v každom časovom úseku niečo iné. Keď som bol malý malo pre mňa hodnotu napríklad kindervajce, dnes je to napríklad čas s rodinou a priateľmi.
Pridaná hodnota
V ekonomike je zaužívaný termín pridaná hodnota. To čo nás prvé napadne je DPH (Daň z pridanej hodnoty). Pomocou DPH je zdaňovaná spotreba. Dôvodom, že takáto daň existuje je rýchly príjem do štátneho rozpočtu. No pridaná hodnota má zmysluplnejší význam. Je to pridávanie vlastností tak aby sa zvýšila cena a teda hodnota výrobku alebo služby. Pridaná hodnota je o tvorení...
Spomenul som si na moju prednášku na tému základy Leanu. Hovorím v nej o tom ako by sa firmy mali sústrediť na činnosti, ktoré im pridávajú hodnotu a eliminovať činnosti hodnotu nepridávajú.
Hodnotu pridávajú tieto činosti:
- Činnosti, za ktoré je zákazník ochotný zaplatiť. Keď zákazník automobilky nie je ochotný zaplatiť za vyšší výkon jednoducho si kúpi auto z nižším výkonom.
- činnosti, ktoré fyzicky menia produkt. Kontrola kvality naviac nie je zaplatená a hodnotu nepridáva (aj keď si kvalitári myslia že áno)
- Sú vykonané na prvý krát a správne. Pokiaľ niečo nespravím na prvý raz a správne strávim čas napravovaním chyby a to niečo stojí.
Analogicky ma napadli aktivity ktoré nám v živote pridávajú hodnotu:
- tie, ktoré ste vy alebo partner ochotný oceniť,
- tie, ktoré vás alebo iných posúvajú ďalej (pri ktorých rastie(te)),
- tie, ktoré sú vykonané priamo, na prvý raz a správne (už sa nemusíme k ním vracať),
Na obed som sa rozhodol spraviť domáce hamburgery. Všetci boli nadšení. Naša rodina hamburgery miluje. Každý člen tam má rád niečo iné. Lucka neznáša syr, takže bez syra. Peťka zase syr miluje, najradšej má „smradľavý syr“, to je encián. A ešte majonézu. Miška zase nechce tento syr ale iný a kečup. Každý zákazník očakával niečo iné. Snažil som sa byť flexibilný. Každá zjedla čo som spravil. Podľa objednávky.
Aký bol cieľ? Niekto má cieľ aby nebol hladný. Zjedol by aj klince. Jeho hodnota je inde, ako hodnota gurmána. Chce sa rýchlo najesť aby mohol robiť niečo na čom mu záleží. Veď predsa nežijeme aby sme jedli, či? Hodnotou môže byť čas. Rýchlosť prípravy. Mohol som použiť zmrazený polotovar? Mohol a možno by im to chutilo. Bolo by to rýchle a pohodlné. No naše deti sú gurmáni. Chcú aby to bolo čerstvé. Pre mňa, ako rodiča, je dôležité aby to bolo zdravé. Mal som na to dosť času, bola sobota. Čas v tomto prípade nehral rolu. Priznám sa, že som experimentoval a nemal som žiaden pevný recept.
Pri výrobe obeda som sa snažil zamerať jednoznačne na to aby môj zákazník, teda rodina bola ochotná moju činnosť oceniť. Podarilo sa, mojej rodine chutilo a všetko zjedla. A navyše som dostal pochvalu (ocenenie).
Fyzicky som zmenil produkt. Mleté mäso som zmiešal s nakrájanou cibuľou, vajíčkom, soľou a koreninami. Vytvaroval som mäsové guľky ktoré som na panvici rozčapil a opiekol. Pridal som hodnotu vstupným surovinám a urobil som chutné jedlo. Navyše som vylepšil svoj recept a posunul svoje kuchárske umenie kúsok dopredu.
Urobené na prvý krát a správne - hamburgery som piekol na jeden krát a podával teplé. Nemusel som ich zohrievať a našťastie ani dochucovať. Bingo!
Pohľad zákazníka
Vo výrobe sa na proces pozeráme z pohľadu nášho zákazníka. Na zemi, medzi bežnými ľuďmi môže byť zákazník manžel, manželka, deti rodičia, kolegovia, nadriadení či podriadení. Čiže pozrite sa na proces, činnosť očami Vášho zákazníka. Ostaňme v gastre. Čo vás napadne? Čo vidia? Vidia pravdepodobne nejaké činnosti. Sériu krokov, šúpanie, krájanie, praženie,... Čo ako zákazník z tohoto procesu požaduje? V prvom rade výsledok. Požaduje čerstvé, teplé, chrumkavé a chutné jedlo. Žiada si mať jedlo včas. Ani moc skoro ani neskoro. Keď som bol s francúzskym kolegom v reštaurácii v Bratislave, bol rozčarovaný že hlavné jedlo priniesli skôr ako predjedlo. Toto všetko predstavuje hodnotu. Ja ako zákazník, som ochotný počkať, vydržať smrad oleja? Niekedy. Ak to stojí za to!
Takže zaujímajte sa čo vaši zákazníci požadujú. Nevyžiadané, nekvalitné veci, rady, služby sú obyčajne na nič.
Pri tom čo robíte sa snažte pridávať hodnotu. Vždy!
Keď sa rozprávam s niektorými známymi nadobúdam pocit, že čakajú na prvý krok z protistrany. Čakajú že najskôr dá druhý a až potom oni. Nebudú predsa robiť zadarmo. Najprv musia dostať a potom možno. Je to tak v práci, vo vzťahoch, v politike. Moderná infekcia? Asi nie moderná. Myslím že vždy tu takéto bolo. Mám rád čítať, študovať o životoch úspešných. Nemyslím tým ľudí ktorý sú iba megabohatí. Myslím ľudí ktorí dokázali zmeniť status quo. Tvorcovia. Tvorcovia jednoznačne pridávajú hodnotu. Bez toho to nejde.
Čo sa rozbilo, to sa dá opraviť.
Aj naše rozbité životy sa väčšinou dajú opraviť. Naviac môžeme našim životom zvýšiť hodnotu. V Japonsku existuje umelecká technika aplikovaná na rozbité hrnčiarske výrobky. Poškodená časť sa opraví lakom, ktorý obsahuje zlato, striebro alebo platinu. Táto metóda sa volá Kintsugi, čo v preklade znamená „zlatá oprava“.
Kintsugi čerpá z japonskej filozofie wabi-sabi. Wabi znamená „elegantná krása skromnej jednoduchosti“ a sabi „plynutie času a postupné opotrebovávanie“. Prijíma a oslavuje nedokonalosť a chyby. Japonská estetika tiež oceňuje stopy zanechané používaním predmetu, veci. Táto filozofia súvisí s ponechaním a ďalším používaním vecí aj po ich rozbití. Zvýraznené praskliny a opravy ako udalosti v našich životoch. Kincugi môže považovať za fyzické zhmotnenie zenového princípu (mušin-čistá myseľ), ktorý zahrňuje koncepty ako žitie prítomného okamžiku (tu a teraz), schopnosť vyrovnať sa so zmenami. Ide o metaforu k prijatia vlastných nedostatkov.
Konzumný spôsob života zameraný viac na spotrebu ako tvorbu nás naučil rozbité veci vyhodiť a kúpiť nové. Oproti tomu Kincugi dá týmto veciam nový život a naviac ich posilní drahým materiálom. Okrem toho že nemusíte kupovať nové šálky, taniere alebo vázy, získate jedinečné a hodnotné umelecké diela.
Úspešný ľudia robia z nedostatkov prednosti. Ak sa im stane niečo „neočakávané“ podnieti to ich tvorbu. Pocítil som to počas korony. Keď som sa otrepal z paniky, ktorú šírili média, pochopil som, že strach z choroby nikomu nepomôže a tak nanňou stratil moc.
Pozrite sa na ľudí, medzi ktorými ste radi. Ľudia, ktorí vám dávajú energiu a naplňujú vás. Opýtajte sa ich, čo ich v živote trápi. Opýtajte sa ich, ako by ste mohli pomôcť. Veď každá úspešná firma, každá úspešná kariéra a každá úspešná organizácia existuje len preto, že slúži ostatným. Každý úspešný človek pomáha ostatným a sám dostáva pomoc od druhých. Pridávajú hodnotu naším životom.
Komentáre
Zverejnenie komentára