Štíhla výroba

Dlhé čakanie na vybavenie stránky, na pošte, v čakárni u lekára. Omyly v úradných rozhodnutiach s nepríjemnými dôsledkami. Neskoré príchody či odchody vlakov. Nekonečné schvaľovacie procesy na schválenie banalít. Realita dneška? A čo s tým? Štatút úradníka bol v minulosti vysoko cenený a pre mladé dievčatá bol štátny úradník vyhľadávaná partia... Dnes sa na úradníka mnohí pozerajú (neprávom) zhora. No akonáhle majú niečo vybaviť na úrade, zmenšia sa. Ako to môžete zmeniť? Dôležitý je prístup. V eľmi zjednodušene povedané dôvodom existencie úradov, obchodov, požičovní, kín, bánk … je samotný zákazník, klient. Aj pacient v nemocnici je zákazník. Spoločným menovateľom je, že tu ide o služby, odvodené od slovesa slúžiť. Ako prvý krok zlepšenia služieb je zmena prístupu. Každý administratívny pracovník si preto potrebuje položiť otázku: Kto je môj zákazník?  Čo môj zákazník očakáva?  Čo má pre zákazníka hodnotu a čo považuje za samozrejmosť?                    V štíhle

Tomáš Baťa v jednom svojom prejave označil ekonomickú krízu za  krízu morálnu. Myslel vtedy na Veľkú hospodársku krízu v 30tich rokoch 20. storočia. Každej kríze predchádza rast, kedy je všetkého dostatok a banky núkajú rýchle peniaze na úver. Vyrába sa veľa, aby sa veľa predalo. Kupujeme vo veľkom to, čo nepotrebujeme, aby sme boli v kurze. Reklamy v médiach do nás hustia  stále nové a nové produkty, bez ktorých sa nezaobídeme...  Mechanizmus je jednoduchý. Buď to ide z kopca alebo do kopca. Každý rast má svoj vrchol. Po jeho dosiahnutí to ide zase z kopca a prichádza úpadok. Pri prebytku peniaze strácajú svoju hodnotu. Krátkodobé potešenie nie je udržateľné. Zatiaľ to vždy raz prasklo. Našťastie všetko má svoj rub a líc. Kríza znamená problém, ale aj príležitosť. Dáva nám možnosť zastaviť sa, pozrieť sa na túto spätnú väzbu a niečo zmeniť. Dnes zažívame plošné pandemické ochorenie. Moje deti boli na tento vírus nahnevané, museli sa prestať voľne stretávať s inými

Je ráno 5 hodín. Ešte je tma, všade ticho. Zvoní budík. Už 2 mesiace usilovne beháva. Čakajú ho prvé preteky. Cíti sa čoraz lepšie, kondícia rastie. Ešte pred pár týždňami zabehol ledva štvrtinu trasy a celý deň nevládal. Dnes je pripravený na prvé preteky, na prvých ostrých 10km. Denne stáva skoro, doslova vyskakuje z postele. Kým ostatný doma ešte spia, on už má na nohách tenisky a beži svoje prvé metre pravidelnej trasy. Ako to dokázal? Večný študent angličtiny, novoročný nadšenec všetkých predsavzatí. Jednoducho začal mať z toho radosť. Podobne je to z učením cudzieho jazyka, štrikovania, hry na rumba gule. Možno každý z nás bol vo fáze osvojovania si nejakých vlastností, vedomosti či zručnosti. Sústredená pozornosť Pomalé, neustále opakovanie je jedna z najjednoduchších a najmenej bolestivých ciest na zmenu. Nemusí to ísť cez slzy ako tvrdí väčšina. Mamuta naši predkovia zjedli po malých kúskoch, nie naraz. Pamätajte však na váš cieľ. Ináč sa môže stať, že zablúdite.

Nový rok prináša aj novoročné predsavzatia. Posilovne sú v januári plné odhodlaných jedincov, telocvične praskajú vo švíkoch. Vo februári sú fitká opäť v štandardnej forme. Tí, ktorí cvičia po celý rok ostávajú. Prečo je to tak? V minulom článku sme hovorili, že potrebujeme čas, kým z nejakej činnosti stane zvyk. Na to, aby vznikli nové neurónové dráhy potrebujeme, v priemere 66 dní. Väčšina ludí však nedosiahne túto hranicu a návyk sa nevybuduje. Preto dochádza k postupnému odlivu nových členov vo fitnesscentrách.  Je niečo zlé na novoročných predsavzatiach?  Samozrejme, že nie je. Predsavzatie samé o sebe je v poriadku. Ide o to ako to vnímate vy. Celkovo v dnešnej spoločnosti má pojem - novoročné predsavzatie satirickú príchuť. Ako boj Dona Quichota s veternými mlynmi. Niečo, čo nefunguje.  Podstatný je motív.  Aký je a ako je váš motív, cieľ silný. Je váš motív mať vyšportovanú postavu? Skvelú kondiciu? Vyšší plat? Je to skutočne to, čo chcete? Čo je za

Je to o zvyku - Kaizen a rutina 1 "Japonci sú magori. Toto  u nás nebude fungovať, oni jednoducho nespia, neodpočívajú. Nebudeme sa opičiť po nich" Toto počúvam vo firmách. Je neustále zlepšovanie, Kaizen, CI, KVP (Kontinuierlicher Verbesserungsprozess) fakt len o disciplíne? Samozrejme, lenže disciplina sa dá naučiť. Je to o správnych návykoch. Keď Japonský výrobcovia automobilov dostali  príležitosť  postupne ovládadať trh svojimi kvalitnými a pritom lacnými a úspornými autami, boli pripravený. Nebola za tým žiadna veda ani mágia. Pracovali na tom neúnavne a cieľavedome. Bez drahého marketingu. Ľudia o svojej budúcnosti nerozhodujú, rozhodujú o svojich návykoch a ich návyky rozhodnú o ich budúcnosti.                                                                                                                                                                                  F. M. Alexander Zvyky tvoria vašu realitu To čo neus

Zmena 17.októbra 1973 sa krajiny OPEC (Organizácia krajín, ktoré vyvážajú ropu) dohodli na znížení produkcie  ropy o 5%. Cena ropy a tým aj cena pohonných hmôt zakrátko narástla o 70%. V horizonte 2 mesiacov až o 128%. Krátko na to prišli rôzne opatrenia. Nemci napríklad nesmeli jazdiť autami v nedeľu a počas ostatných dní bola maximálna povolená rýchlosť 100 km/h.   V USA bolo možné jednorázovo natankovať maximálne 10 galónov benzínu (asi 38 litrov).  V Taliansku prepukol taký dopyt po bicykloch, že sa s nimi začalo kšeftovať na čiernom trhu.   Reakcia Ako zareagovali najväčšie svetové automobilky tej doby? Ford, GM, Chrysler?   Pred ropnou krízou boli americké autá veľké, ťažké s veľkoobjemovými motormi a riadnou spotrebou.  Americké autá, ktoré boli vyrobené v rokoch 1974 až 1979, boli... no neboli celkovo dobré.   Mali problém s kvalitou. Nešťastné, pozliepané konštrukcie a spojenie nevhodných komponentov. Zákazníci ich nechceli. To bola americká odpoveď na krí